S anglickým slovom, označujúcim napríklad židovské modlitebné remienky alebo text namaľovaný vo forme zvlnenej stuhy na stredovekom obraze a zobrazujúci reč, som sa prvýkrát stretol len pred pár týždňami. Nebude to asi frekventovaný pojem, napriek tomu ho však ako pomenovanie použili prinajmenšom tri metalové skupiny. S názvami je proste kríž, ak chcete, tak obrátený, zďaleka nie len „suffocation“, „disgorge“ či „mayhem“ už dnes nájdete na niekoľkých až mnohých miestach a ako vidno, ani pri vyslovene zriedkavých slovách si stopercentne istí byť nemôžete.
O tom, že by v Brne existovala deathmetalová banda s takýmto názvom, som donedávna tiež netušil, nebyť toho, že ich debutového albumu sa ujali Support Underground, asi by PHYLACTERY „utajenie“ nejaký čas vydržalo. Dokopy sa dali len pred štyrmi rokmi, dlhohrajúci album pre v zásade neznámy spolok po takomto čase je stále slušný výkon a keďže ešte vždy ide o môj najobľúbenejší žáner, zvedavý som bol. Priznám sa, že mal som aj očakávania, Koník stále prízvukuje, že vedie len malý UG vydavateľský podnik, ale vybrať si vie dobre.
Úvodná vzorka z albumu znela sľubne, priam lákavo, hudobne žiadna stará škola a uctievanie 90-tok, skôr dosť moderne znejúci nadupaný a prekvapivo technický death metal. Nie že by sa technický kov smrti v Brne nezjavil už pred rokmi, stačí si spomenúť na VUVR, svojho času zjavenie, a „okolití“ FORGOTTEN SILENCE sa vo svojej mnohotvárnosti takejto tvorbe tiež niekoľkokrát priblížili, ale celkovo mi Brno rezonuje skôr staroškolsky metalovo. Po vypočutí albumu to s jednoduchým zaradením do moderného technického DM nevidím ani zďaleka tak jednoznačne, čo však na druhej strane vôbec neznamená negatívny dojem.
Album obsahuje jedenásť skladieb v celkovom čase pod štyridsať minút, to je v tomto prípade optimálne, keďže sa tu podarilo natlakovať kadečo z rôznych deathmetalových prístupov. Nič v štýle „každý pes jiná ves“, naopak, hudba PHYLACTERY má ucelený koncept, nečakajte teda niečo, čo bude chvíľu hlušiť slamujúcou brutalitou, potom mraziť škandinávskou melodikou a nato ohromovať akademicky premakaným hraním. Vcelku ide o hutný, úderný death metal technického rázu, bohatý na vyhrávky a vyznievajúci skôr súčasne – až tak, že kdesi na Youtube som videl aj zaškaredenie sa nad „fucking djent riffs“. Povedzme že djent a možno aj metalcore do kovu smrti brnianskej päťky občas vstúpi, funguje tu však len ako veľmi striedmo dávkované okorenenie.
Veľký podiel tu majú náklepové, neraz dosť divoké linky, striedajúce sa so zaujímavými, technicky poňatými harmóniami, a milovníkov veľkého hrania by mohli osloviť aj sóla. Výrazná basa, hutné bicie a dobre znejúce i nafrázované vokály sú tiež momentmi, vďaka ktorým má tento album šancu zabodovať. PHYLACTERY sú celkovo hudobne zaujímaví a v rámci domácej scény vyznievajú pomerne svojsky. „Aeber“ sa môže popýšiť taktiež solídnou dávkou atmosférických momentov, v ktorých má občas blízko k náladám, aké poznáme od BRUTE. Vydarený debut ťahajú hore takisto pomerne prepracované ponuré texty a grafika digipaku. Osobne tu ako výraznejší mínus vnímam iba to, že CD hrá akosi potichu, inak podarený zvuk potom vyznieva tlmene.